Výhody a nevýhody kontaktného zateplenia
10 min čítania
Zateplenie je vymoženosť, ktorého zmysel je definovaný ako výrazná úspora na kúrení so zachovaním tepelného efektu; je preto atraktívne prakticky pre kohokoľvek. Má však, ako všetky ostatné zmeny, svoje pre a proti – stavebné firmy ju horlivo propagujú a lekári zasa varovne dvíhajú prst poukazujúc na riziko vzniku plesní a alergií, ktoré nesprávna realizácia zateplenia údajne so sebou prináša. Jednoznačnú pravdu tu ťažko zistiť, rizikám však treba pripísať najväčšiu vážnosť a podľa toho si aj voliť. Poďme sa teda bližšie pozrieť na to, čo všetko tento problém zahŕňa a ako by sme mali pri prípadnom zateplení postupovať.
Čo spôsobilo atraktivitu zateplenia domov?
Odpoveď na túto otázku je jednoznačná: možnosť regulácie tepla pri vyhrievaní radiátormi. Pred niekoľkými desaťročiami bol tento systém nastavený inak: účty za kúrenie (čo sa týka bytových domov) sa automaticky rozrátali na všetkých odberateľov podľa podlahovej plochy ich bytov, a teda nikto nemal motiváciu kúrenie „škrtiť“. V súčasnosti však platí takáto rovnica: účet za kúrenie, ktorý domácnosť dostáva, tvorí z väčšej časti (60-70 %) jej vlastná spotreba (regulovateľná časť) a zvyšok časť strát, medzi ktoré patrí aj únik tepla a vykurovanie spoločných priestorov. Pri takomto nastavení už ľudí zaujíma nielen otázka, ako by si mohli sami znížiť svoju vlastnú regulovateľnú spotrebu, ale i to, akým spôsobom by sa dal minimalizovať únik tepla a náklady na vykurovanie chodieb a pivníc. Tieto problémy teoreticky rieši všetky naraz práve spomínané zatepľovanie. Ako však všetky riešenia, i toto má svoje úskalia a komplikácie.
Odsúhlasenie návrhu na zateplenie – možný problém obyvateľov bytových domov
V bytových domoch sa s týmto problémom borí každý potenciálny spoločný úkon. „Osadenstvo“ sa skladá z rôznych typov ľudí a ich názory sa pohybujú na širokej škále. Rozdiely tu ešte zvyšuje fakt, že bytové fondy často zívajú prázdnotou a keďže také zateplenie nie je lacný špás, často je jediným východiskom zobrať si naň úver. Na druhej strane však možno povedať, že modernizácia kvôli šetreniu býva väčšinou vítaná, najmä ak v bytovom dome žijú prevažne mladé rodiny, ktoré nemajú zo zmien strach. V takomto prípade odsúhlasenie tohto úkonu nezvykne predstavovať problém.
V prípade, že sa nájomníci bytov nedohodnú na spoločnom riešení – je možné použiť zateplenie zvnútra tepelnoizolačnou omietkou ISOTEX.
Kontaktné zateplenie zvnútra radšej dôkladne zvážte, pretože si môžete spôsobit viac problémov ako úžitku. Pri vnútornom zateplení kontaktným spôsobom (polystyrén, minerálna vlna) vznikajú rovnaké riziká, ako pri vonkajšom zateplení = rosný bod sa posúva a voda nám kondenzuje na vnútornej strane stien, pretože obvodové múry sú studené a chladné a v miestnosti máme izbovú teplotu.
Tip na článok: Omietkový zatepľovací systém ClimateCoating ISOTEX
Zdravotné riziká vyplývajúce z nesprávne vykonaného zateplenia
Tento bod predstavuje z celej problematiky ten najdiskutovanejší – rôznia sa tu nielen názory odborníkov, ale aj širokej verejnosti. Kameňom úrazu je rosný bod, ktorý vzniká medzi výplňou a panelom – tomu sa budeme venovať osobitne. Pravdou však zostáva, že ak celý proces zateplenia prebieha napríklad za nepriaznivého počasia, spolu s predpokladaným efektom spôsobí i neodškriepiteľné škody na ľudskom zdraví.
Ak prší, sklenená vata alebo polystyrén, ktorými sa zvyčajne robí výplň, sa namočia a tým, že sa výsledok potom celý „zabalí“, vzniká ideálne prostredie pre vznik plesní. Tie sú jednak do istého času voľným okom nespozorovateľné a jednak sa „rozvíjajú“ na mieste, kde jednoducho nedovidíme. Panely však v sebe majú kvôli vetraniu špáry a cez ne sa rozbujnená pleseň časom dostane aj na vnútornú stranu stien. To, čo nasleduje, bude mnohým dôverne známe – okamih pravdy, ak z nejakej príčiny odtiahneme nábytok. V tomto štádiu je akákoľvek snaha o zmenu stavu veľmi ťažká, keďže dostať sa na miesto, kde vzniká príčina, nie je možné.
Časový úsek, počas ktorého sa mohla pleseň na stenách domu vyvíjať, kým sa dostala do tohto štádia, ťažko odhadnúť; isté však je, že ju obyvatelia po celý čas vdychovali a že to nezostane bez následkov na zdraví, najmä ak medzi nich patria malé deti. Okrem poškodeného zdravia sa tu dá polemizovať aj o nemalých nákladoch na liečenie, pri ktorých sa stráca úspora, ktorá vznikla vďaka zatepleniu, nehovoriac o tom, že alergie a astmu nemožno merať finančnou hodnotou.
Ako možno predísť tvorbe plesní v zateplenom dome?
Jediné, čo v tejto oblasti pomôže, je dôsledná prevencia: ako prvý krok je potrebné dobre prekontrolovať a očistiť povrch, ktorý ideme zatepľovať. Pri otázke povrchu tiež nepanuje rovnaký názor: ide konkrétne o fakt, či je lepší rovný, alebo s inou povrchovou úpravou – týmto spôsobom sa stavali paneláky pred pár desaťročiami a vonkajšia strana domu tvorila niečo ako skladačku. Takto nebolo možné pokryť zatepľujúcou vrstvou celú plochu vonkajšej steny, iba jej vystupujúce časti. Toto mnohé autority z tejto oblasti považujú za ideálny stav; všetky domy sú, ako sme si povedali, úmyselne vetrané špárami a ak sa to spojí s nie úplne pokrytou vonkajšou stenou, zabezpečí sa tým postačujúca miera priedušnosti celého domu.
V zateplených priestoroch je celkovo dobré pravidelne vetrať – keďže sa naň v istom zmysle dá pozerať ako na „zakonzervovanie“, treba myslieť na to, že pre ľudský organizmus to nie je ani prirodzené, ani zdravé. Zateplenie bude pre zdravie obyvateľov nezávadné len vtedy, ak sa medzi udržiavaním tepla a vetraním nájde zdravá rovnováha.
Tip na článok: Omietkový zatepľovací systém ClimateCoating ISOTEX
Omietkový zatepľovací systém ISOTEX
Ideálnym riešením, ako predísť týmto problémom je nezatepľovať kontaktným spôsobom – t.j. úplne sa vyhnúť aplikácii polystyrénu alebo minerálnej vlny na obvodové múry. Namiesto týchto materiálov môžeme použiť tepelnoizolačnú omietku ISOTEX, ktorá sa aplikuje priamo na obvodové múry, čím nedochádza k tepelným mostom a ani nepotrebujeme žiadne špáry medzi múrom a kontaktným zateplením. Mimochodom: z akého dôvodu sme na svoj dom dávali tepelnú izoláciu, keď nám teplo uniká cez odvetrávacie špáry?
Tepelnoizolačná omietka ISOTEX je paropriepustná a pomáha vyťahovať vlhkosť z muriva, čím udržuje obvodové múry v suchom stave. Jej súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0.08 W/m.K (po úplnom vyzretí omietky λ = 0.06 W/m.K) dopomáha k výborným tepelnoizolačným vlastnostiam. Omietka ISOTEX je veľmi vhodná nielen ako alternatíva zlepšenia komfortu vášho bývania (zateplenie vašej nehnuteľnosti), ale zároveň získate nový kabát domu, ktorý vašu nehnuteľnosť ochráni pred všetkými poveternostnými vplyvmi. V lete sa stavba neprehreje (úspora na klimatizácií) a v zime 3x zníži únik tepla z vášho domu (úspora na vykurovaní).
V kombinácii s ochranným termokeramickým náterom ClimateCoating poskytne omietkový zatepľovací systém ISOTEX veľmi dlhú funkčnú životnosť zateplenia (čo sa o zateplení polystyrénom povedať nedá), minimalizuje tepelné mosty (aplikácia priamo na murivo), ochráni vonkajšie steny pred vplyvmi počasia a zabráni prenikaniu vody do podkladu, je paropriepustný = minimalizuje riziko tvorby plesní a rias a v neposlednom rade poskytne nie malé energetické úspory na kúrení a klimatizácii (ClimateCoating má navyše vysokú reflexiu slnečného žiarenia = váš dom sa v letným mesiacoch neprehrieva).
Rosný bod v kontaktnom zateplení
Tento bod je zdrojom vlhkosti a všetkých problémov s ňou súvisiacich; murivo ako také má slabý tepelný odpor, a tak sa jeho teplota logicky počas zimy kvôli vonkajšiemu chladu prostredia znižuje. Následne dochádza k stretu s vodnou parou zvnútra domu, ktorá tým, že má vyššiu teplotu, kondenzuje na vodu a následkom sú plesnivé „mapy“, ktoré môžeme pozorovať vo vnútorných kútoch. Keďže problémom, ktorý túto situáciu spôsobuje, je práve slabý tepelný odpor múra, zateplenie ho zvykne vyriešiť. Práve podľa výpočtu rosného bodu sa určuje hrúbka zateplenia tak, aby bola dostačujúca, keďže všetky múry nie sú rovnako hrubé ani z rovnakého materiálu (tepelné mosty). Tu treba poznamenať, že výkyvy v rámci tejto hrúbky nepredstavujú veľký finančný rozdiel – najviac klient zaplatí okrem lešenia a práce za sieťku, lepidlo a omietku. Mnoho odborníkov však varuje pred prílišnou hrúbkou zateplenia z dôvodu, že dom sa nemusí dobre odvetrať.
Akou mierou je potrebné vetrať zateplený dom?
O priedušnosti stien, čo sa týka zateplenia, sme si už povedali; v tejto súvislosti sa ešte vynára otázka, či je možné priestor dostatočne vetrať tak, aby sa nestratila tepelná úspora, kvôli ktorej sa úprava vykonáva, a aby sa zároveň neohrozovalo zdravie obyvateľov zatepleného domu. Časť odborníkov zastáva názor, že na vetranie úplne stačia okná, časť má zasa opačné presvedčenie. Každopádne vetranie je jedna vec a permanentný únik tepla z nedbanlivosti zasa vec druhá – ak už ideme investovať do zateplenia, treba najprv vyriešiť kvalitu a priliehanie okien a takisto myslieť aj na povalu. Teplo totiž uniká hore a ak sa tam bude strácať, celý tento drahý úkon stratí predpokladaný efekt.
Vetranie je potrebné nielen z pohľadu zdravia, ale taktiež ako prevencia vlhkých, teda orosených stien a okien, čo je tiež na príčine plesní. Tento problém sa týka najmä kuchyne, keďže tam je para každodenným hosťom. Sčasti pomôže kvalitný digestor a otvorené dvere, táto miestnosť však z dlhodobého hľadiska vždy zostane rizikovou.
Bezpečnosť
Z tohto pohľadu je najvhodnejšia minerálna vlna, ktorá sa používa najmä na zateplenie vyšších budov. Táto stránka je čím ďalej, tým dôležitejšia, keďže bezpečnostné normy ohľadom požiarov sa neustále sprísňujú a od istých poschodí sa už minerálna vlna pridávať musí. Trend sprísňovania bude zrejme pokračovať, dá sa teda povedať, že ak zvolíme minerálnu vlnu, postaráme sa okrem zateplenia aj o časť protipožiarnej ochrany.
Zatepľovanie a novostavby
Dnešné novostavby sú už často robené tak, aby ich múry spĺňali vyšší tepelnoizolačný štandard. Dodatočné zateplenie by tak nepotrebovali, avšak práve kvôli neustále stúpajúcim cenám energií je to na zváženie ani nie natoľko kvôli súčasnému stavu, ale ako investícia do budúcnosti. Zároveň sa ozýva stále viac hlasov predpovedajúcich markantný rast energií vo svete, čo postupne zrejme urobí zo zatepľovania nevyhnutnosť. Nezateplená novostavba teda vyjde svojich budúcich obyvateľov v budúcnosti drahšie, ako by ich vyšla zateplená, aj keď pri kúpe treba rátať s vyššou cenou. Developéri tiež tvrdia, že tento úkon funguje u stavieb aj ako ochrana a v konečnom dôsledku sa zvýši životnosť budovy.
Moderné stavebné materiály majú dostačujúce tepelnoizolačné vlastnosti, takže pri novostavbách by som aplikáciu polystyrénu (resp. kontaktného zateplenia) na obvodové steny domu dôkladne zvážil. Okrem toho, prečo si zbytočne zvyšovať riziko tvorby plesní vo svojom príbytku? Ak máte obvodové steny postavené z kvalitných materiálov (napr. tehly Heluz, Ytong Lambda, atď.), často krát nie je potrebné dodatočné zateplenie. Ak chcete predsa len vytvoriť ochranný plášť a dom tepelne izolovať – volil by som omietkový zateplovací systém ISOTEX alebo minimálne ochranný termokeramický náter ClimateCoating.
Ako nepohorieť pri výbere realizátora
Tento krok je zvlášť dôležitý a dôsledkom nesprávnej voľby vyjde námaha i spoločné financie navnivoč. Keďže tak, ako vo všetkých oblastiach, i v tejto sa pokúša zarobiť množstvo pochybných „odborníkov“, treba si najmä overiť, či sa údajný realizátor môže preukázať licenciou na zatepľovanie budov od Technického a skúšobného ústavu stavebného.
Potencionálne riziko neodborného prevedenia úkonu môžeme eliminovať, ak si o danom realizátorovi zoženieme dôveryhodné referencie, prípadne ak sa spoľahneme na firmu, ktorú nám odporučil niekto známy na základe vlastnej pozitívnej skúsenosti. Majme teda na pamäti, že pri zatepľovaní by ľahkovážnosť nemala za následok len hazard s financiami, ale, čo je horšie, aj so zdravím.
