Syndróm chorých budov

Problematika kvality vnútorného prostredia obytných, administratívnych, či účelových budov a jej vplyv na zdravie človeka sa od konca 70. rokov minulého storočia dostáva do čoraz väčšej pozornosti. Priemerný človek trávi 80 – 95% svojho času vo vnútorných priestoroch rôznych budov – 62% doma, 25% v práci, v škole, v administratívnych a účelových budovách a približne 8% v dopravných prostriedkoch – v autách, vo vlakoch alebo v autobusoch. Expozícia rôznym faktorom vnútorného prostredia a jej následné negatívne vplyvy na zdravie obyvateľov, tzv. building-related illnesses (BRI), sú preto právom v popredí záujmu rôznych odborníkov.

BRI sú ochorenia alergické, infekčné, spôsobené toxickou alebo zápalovou reakciou vyvolanou mikroorganizmami prítomnými vo vnútornom prostredí budov. Súhrn zdravotných ťažkostí, nepríjemných pocitov a celkového diskomfortu v súvislosti s pobytom v určitých budovách je známy ako syndróm chorých budov – „Sick Building Syndrome (SBS)“.

Čo je to syndróm chorých budov

Syndróm chorých budov je označenie pre zle postavené budovy, ktoré ničia ľudské zdravie. Charakterizuje značný výskyt ochorení, či pocitov nepohody z nejasných príčin u ľudí, ktorí trávia veľa času vo vnútri rôznych budov. Hovorilo sa o „domovej chorobe“, „syndróme chorých úradov“, „syndróme utesnených/ nepriedušných budov“, „syndróme úradníckych očí“. V roku 1982 odsúhlasila Svetová zdravotnícka organizácia názov syndróm chorých budov, ktorý sa teraz najčastejšie používa.

Syndróm chorých budov opisuje nešpecifické ťažkosti, vrátane ťažkostí horných dýchacích ciest, bolestí hlavy, únavy a vyrážok, ktoré sú zvyčajne spájané s pobytom obyvateľov a pracovníkov v konkrétnej budove. SBS má rastúcu frekvenciu od roku 1970, keď sa staršie, prirodzene vetrané budovy, začali nahrádzať energeticky výkonnejšími vzduchotesnými budovami. Pôvodne bol SBS definovaný SZO v roku 1983 ako výskyt zvyšujúcej sa prevalencie nešpecifických príznakov medzi populáciou v budovách.

O syndróme chorých budov hovoríme, ak sa u viac ako 20% užívateľov budovy prejavia podobné symptómy súvisiace s momentálnou nepohodou (napr. bolesť hlavy, únava, podráždenie očí atď.), pričom pretrvávajú dlhšie ako 2 týždne, ich príčiny nie sú na prvý pohľad jednoznačné, významné percento symptómov po opustení budovy ustúpi. V súčasnosti existuje viacero definícií syndrómu chorých budov. Napríklad podľa Jaakkolu nie je to jeden druh ochorenia, ale je to skôr fenomén pozostávajúci z rôznych typov vzťahov medzi zdravotným stavom užívateľov budovy, jej demografickým zložením a environmentálnymi determinantmi.

Najčastejšie príznaky syndrómu chorých budov

U osôb, ktoré takéto priestory obývajú dlhodobo, môže dochádzať k zdravotným komplikáciám, a dokonca aj k chronickým ochorením. Ľudia najčastejšie trpia:

Bolesť hlavy a nevoľnosť
Respiračné prejavy: dráždenie nosnej sliznice, upchatie nosa, vodnatá nádcha, svrbenie v nose, kýchanie, pocit tlaku na prsiach, dráždenie na kašeľ, zhoršenie alergických ťažkostí,
Sucho alebo bolesť v hrdle , ťažkosti pri prehltávaní, strata hlasu,
Očné prejavy: podráždenie, pálenie, svrbenie, slzenie očí, suchosť očí, rozmazané videnie, problémy s kontaktnými šošovkami,
Únava, ospanlivosť, podráždenosť, napätie, nervozita, poruchy koncentrácie,
„Nachladnutie“ a horúčka,
Bolesť svalov (boľavé svaly alebo kĺby, bolesť alebo nehybnosť v hornej alebo dolnej časti tela, bolesť alebo znecitlivenie v ramenách, krku, rukách, zápästiach),
Suchá, podráždená , svrbiaca koža, výnimočne s vyrážkou.

Typické pre syndróm chorých budov je, že často si jedinec sťažuje na niekoľko symptómov súčasne, symptómy sú veľakrát sprevádzané pocitom nedostatku vzduchu, suchosti vzduchu, nadmerného hluku, nedostatočného osvetlenia, tepla alebo chladu. Symptómy sa spravidla zlepšia, keď užívateľ odíde z danej budovy, hoci časový priebeh zlepšenia môže byť variabilný.

Typické pre „choré budovy“ sú tieto charakteristické znaky:

budovy postavené v 60. rokoch a neskoršie,
klimatizácia s možnosťou chladenia,
blikajúce osvetlenie a osvetlenie ostro žiariace,
nízka úroveň ovládania ventilácie, kúrenia a osvetlenia,
veľké množstvo čalúneného nábytku, veľa otvorených regálov, kartotéky,
nový nábytok, koberce,
nové maľby a nátery,
zlá údržba budovy, nedostatočné upratovanie,
vysoká teplota, kolísanie teploty v priebehu dňa,
príliš nízka alebo vysoká vlhkosť vzduchu,
chemické znečistenie – tabakový dym, ozón, prchavé organické zlúčeniny, zmesi zo stavebných materiálov a zariadenia budovy,
prachové častice a vlákna vo vzduchu,
monitory počítačov (elektromagnetický smog).

S týmito príznakmi je možné sa stretnúť v budovách všetkých typov – v bytových domoch, rodinných domoch, administratívnych budovách, budovách pre verejnosť a pod. Samozrejme, nie vo všetkých budovách sa musia vyskytnúť všetky uvedené problémy, a nie všetky uvedené problémy musia vyvolať daný syndróm. Ak sa hodnotí prostredie, už niekoľko výskumov potvrdilo, že ženy sú citlivejšie na syndróm chorých budov ako muži

Prevencia SBS

Syndróm chorých budov má vzťah takmer ku všetkých subsystémom ktoré sa zúčastňujú na realizácii stavby a ak ich vzájomnému prepojeniu. Prevencia vzniku SBS by mala byť cestou národných regulačných opatrení presadzovaná na miestnej úrovni štátnej správy miestnymi orgánmi. Problematiku prevencie SBS je možné rozdeliť do troch oblastí:

1. Projekt budovy

Samozrejmý je vzťah medzi činnosťou v budove a technickými požiadavkami ktoré budova musí spĺňať. Preto je podstatné, že každý stavebný projekt má byť špecifikovaný a zohľadňovať má spôsob využitia budovy, zdroje možného znečistenia, stupeň tepelnej záťaže, vlhkosti. V štádiu projektovej prípravy budovy je v prevencii vzniku SBS potrebné zohladniť:

návrh polohy, umiestnenia a dispozičného usporiadania budovy
vonkajšie i vnútorné zdroje hlučnosti
intenzitu prirodzeného osvetlenia
oslnenie, zatienenie budovy
typ použitého stavebného materiálu a charakter vybavenia budovy nábytkom a ostatným zariadením
dostupný a ľahký spôsob údržby budovy

Dnes vieme, že boli zistené niektoré rizikové faktory, ktorým by sme sa mali vyhýbať:

rozsiahle kancelárske priestory s viac ako 10 pracovnými miestami
nedostatočné zateplenie, alebo zlá izolácia
nedostatočné denné osvetlenie, alebo nekontrolovaná dávka slnečného žiarenia
neotvárateľné okná rozsiahle plochy s mäkkým povrchom, otvorené regály, kartotéky
použitie nedostatočne testovaných materiálov, náterov, lepidiel a tmelov
osvetlenie žiarivkami a ich umiestnenie spôsobujúce odraz a blikanie
oblasti a prevádzky, ktoré nie sú prístupné ľahkému upratovaniu

2. Ventilácia

Funkciou ventilácie je zabezpečenie optimálnej výmeny vzduchu vo vnútorných priestoroch budov, teploty a vlhkosti vzduchu. Nedostatky ventilačného systému sú pravdepodobne častou príčinou SBS. Najčastejším problémom je, že je systém nesprávne nastavený a vytvára nerovnováhu medzi jednotlivými miestnosťami v budove, čo môže mať za následok, že nečistoty sú v niektorých miestnostiach roznášané alebo nedostatočne odstraňované. Inou príčinou nevyhovujúcej ventilácie priestorov môže byť nedostatočná údržba ventilačného zariadenia buď z dôvodu že sa údržba zanedbáva, alebo je zariadenie ťažko dostupné, nie sú kontrolne panely alebo sú jednotlivé komponenty nesprávne navrhnuté. Prevádzka niektorých klimatizačných zariadení je veľmi nákladná, preto šetrenie energiou môže byť tiež jednou z príčin nedostatočnej ventilácie vnútorných priestorov budov. Mnoho štúdií poukazuje na to, že príznaky SBS sú menej časté, ak sú užívatelia schopní sami ventiláciu kontrolovať.

Kľúčové faktory v tejto oblasti sú nasledovné:

dostatočný prísun čerstvého vzduchu
prívody vzduchu umiestnené mimo zdrojov vonkajšieho znečistenia a zabezpečené vyhovujúcimi filtrami
odstránenie alebo zriedenie znečisteného vzduchu napr. oddeleným ventilačným vývodom pre fajčiarske miestnosti
zaistenie príjemnej teploty závisiacej od činnosti, ktorá sa v budove vykonáva
zabránenie stagnácii vzduchu a prievanu

3. Riadenie a užívanie budov

Údržba technických systémov v budove sa uskutočňuje na základe inštrukcií k ovládaniu technických systémov, odporúčaní výrobcov a oprávnení zasahovať do týchto systémov prevádzkovateľom budovy, alebo prostredníctvom odborných skupín. V súvislosti s užívaním budovy zohrávajú dôležitú úlohu preventívne opatrenia zamerané na potrebu upratovania, ktoré môže byť obmedzené vtedy, ak je venovaná väčšia pozornosť výberu nábytku a jeho rozmiestneniu. Ovplyvnenie pôvodcu znečistenia je lepšie ako trvalé odstraňovanie vznikajúcej nečistoty napr. obmedzením počtu neuzavretých, otvorených skladovacích regálov a použitím prehnaného množstva nábytku. Zákaz alebo obmedzenie fajčenia vo vnútorných priestoroch budov patrí k ďaľším dôležitým preventívnym opatreniam súvisiacich s prevádzkou budovy.

Syndróm chorých budov v Slovenskej republike.

Uvedomovanie, že nevyhovujúca kvalita vnútorného ovzdušia budov môže byť príčinou rôznych poškodení zdravia narastá aj v podmienkach Slovenskej republiky. Problematika kvality vnútorného ovzdušia budov je jednou z oblastí verejného zdravotníctva, ktorej sa venuje osobitná pozornosť.

Naše skúsenosti v oblasti „syndrómu chorých budov“ sa zhodujú so skúsenosťami a výsledkami iných výskumov v tom, že môžeme určiť štyri hlavné dôvody súvisiace so začiatkom typických sťažností obyvateľov budov:

rekonštrukcie budov
užívanie nových budov rýchle po ich dokončení
prítomnosť a účinky vody a vlhkosti s následnou mikrobiálnou kontamináciou
nevyhovujúce fyzikálne faktory prostredia budov – osvetlenie, mikroklíma, hluk

K najbežnejším príčinám vzniku sťažností typu SBS patrí iniciovanie rozsiahlych rekonštrukcií najmä administratívnych budov, ktoré sú uskutočňované počas normálnych pracovných hodín bez nekompletnej izolácie oblastí kde sa rekonštrukcie vykonávajú a s neupraveným stupňom ventilácie. Následkami maľovania, omietania, obkladania, pokladania betónov apod. je zmes chemických imisií, ktoré môžu mať nepriaznivý účinok na zdravie a pohodu zamestnancov pracujúcich v susednom priestore.

Jemné frakcie polietavého prachu a prchavé organické látky (VOC) typického zápachu sú najčastejšie udávané znečisťujúce látky v budovách v ktorých sa uskutočňujú rekonštrukcie.

Rýchle obývanie novej budovy je rovnako príčinou sťažností na nepríjemný zápach , vysokú relatívnu vlhkosť vzduchu, nevyhovujúcu kvalitu vzduchu a vznik typických zdravotných problémov.

Dôvody sú veľmi podobné dôvodom v budovách po rekonštrukciách. Rovnaká kontaminácia jemnými prachovými časticami a VOC sa objavuje vtedy, ak nie sú novovybudované budovy dostatočne vetrané a starostlivo vyčistené pred tým, ako sa začnú užívať.

Z prchavých organických látok prítomných vo vnútornom prostredí obytných budov sa v podmienkach Slovenskej republiky najviac pozornosti venovalo monitorovaniu koncentrácií formaldehydu, ktorého primárnym zdrojom sú stavebné drevotrieskové materiály, výplňové tepelnoizolačné materiály, nábytok vyrobený na báze drevotriesky a ostatné vybavenie interiéru.

V dôsledku nedostatkov v údržbe štruktúry budovy, porúch stavebných konštrukcií, nedostatočnej tepelnej izolácie, spôsobu užívaniu bytov, alebo vykonania nevhodných stavebných úprav dochádza k narastaniu relatívnej vlhkosti v miestnostiach, kondenzácii vodnej pary na povrchoch konštrukcií a k rastu plesní.

Mikroskopické vláknité huby môžu byť v prostredí vlhkých bytov pôvodcami nepríjemného zápachu, pretože produkujú celý rad prchavých organických zlúčenín. Ich kvalita a množstvo je ovplyvnená podmienkami prostredia a ich biologickými vlastnosťami. Nepríjemný zápach má napr. etylhexanol, ktorý produkujú kmene Aspergillus versicolor.

Rovnomerné rozloženie tepla v miestnosti s ClimateCoating ThermoPlus – a bez plesní !

Teplá hlava a studené nohy, a to pri naplno pustenom kúrení – kto by nepoznal tento častý pocit typický v zimných mesiacoch? Termokeramický náter ClimateCoating ThermoPlus sa postará o rovnomerné rozloženie tepla v miestnosti. Teplotný rozdiel medzi podlahou a stropnou časťou tak môže robiť menej ako 2°C. Súčasne sa zabráni tvorbe kondenzátu na stenách a tvorbe pliesní. Môže sa tiež obmedziť vetranie, pri ktorom draho získané teplo doslova vyletí oknom.

Steny ošetrené náterom ClimateCoating ThermoPlus vytvárajú veľký keramický povrch, a preto pôsobia behom studených mesiacov podobne ako kachlová piecka, ktorá vyžaruje svoje príjemné teplo do miestnosti. Keramické duté guličky, ktoré sú obsiahnuté v nátere ClimateCoating ThermoPlus, vedú teplo ako „minikachle“. Náter vďaka svojim vlastnostiam a značne zväčšenému povrchu stien rýchlo a dobre rozvádza sálavé teplo od tepelného zdroja do vzdialenejšieho povrchu stien a stropu. Kachle teraz omnoho rovnomernejšie „sálajú “ teplo do miestnosti. Súčasne sa „vytiahne“ nadmerná vlhkosť zo stien a odovzdá sa do vzduchu. To je rozhodujúce pre izolačný efekt, lebo suché steny izolujú omnoho lepšie ako vlhké.

Vychladnuté priestory, napr. po návrate z ciest, sa rýchlejšie zohrejú. A pri nepretržitej prevádzke môžete tak vaše kúrenie značne zredukovať. Takto môžete ušetriť cez 30% nákladov na kúrenie.

Nezabúdajte na zateplenie domu

Nie je pochýb o tom, že kontaktný zatepľovací systém (polystyrén, minerálna vata) každému domu pomôže zlepšiť tepelný odpor. Ja by som vám však doporučil Omietkový zatepľovací systém ISOTEX. Prečo?

Omietkový zatepľovací systém ISOTEX sa skladá z tepelnoizolačnej omietky ISOTEX a termokeramického náteru ClimateCoating. Spolu tvoria zatepľovací systém s výbornými vlastnosťami a dlhou životnosťou. Tepelnoizolačná omietka ISOTEX vám zabezpečí v spolupráci s náterom ClimateCoating plnú ochranu pred všetkými atmosférickými vplyvmi a vytvorí inovatívny termoizolačný zatepľovací systém, ktorý predbehne vaše očakávania. Aké sú teda jeho hlavné výhody a prečo je lepší ako polystyrén?

Tip na článok: Omietkový zatepľovací systém ClimateCoating ISOTEX

1. Funkčná životnosť zatepľovacieho systému

Zatepľovací systém ISOTEX má veľmi dlhú životnosť (minimálne 30 rokov), za čo vďačí predovšetkým použitým materiálom. To, že klasický polystyrén alebo minerálnu vlnu nahradila tepelnoizolačná omietka, ktorá sa aplikuje priamo na murivo bez zbytočného kotvenia a špár – spôsobilo, že vonkajšia fasáda výborne odoláva mechanickému poškodeniu. Aby ste takého zateplenie zničili, museli by ste pravdepodobne zobrať do rúk kladivo a omietku z fasády osekať.

Čo je ale ešte dôležitejšie – tento zateplovací systém po celú dobu životnosti funguje a chráni stavebnú konštrukciu, čím prispieva k energetickým úsporám stavebného objektu.

2. Výborná ochrana stavebnej konštrukcie

Termokeramický náter ClimateCoating udržuje múry suché a vyťahuje z nich prebytočnú vlhkosť. Vďaka termokeramickej membráne zabraňuje vnikaniu vlhkosti do muriva a minimalizuje riziko tvorby mikrotrhliniek na fasáde, cez ktoré by sa mohla dostať dažďová voda do muriva. ClimateCoating zabezpečuje teplotnú stálosť a teda nedochádza k degradácii (k prasklinám) muriva resp. stien vplyvom vysokého rozdielu teplôt a významnou mierou zabraňuje starnutiu a zvetrávaniu stavebných konštrukcií. Zatepľovací systém ISOTEX tak vytvára dokonalú ochranu stavebnej konštrukcie.

3. Znižuje riziko tvorby plesní a rias na fasáde

Vďaka svojim unikátnym vlastnostiam tepelnoizolačnej omietky ISOTEX a nanotechnologii v termokeramickom nátere ClimateCoating – zatepľovací systém ISOTEX zabezpečí reguláciu vlhkosti v murive (udržuje ju stále v suchu = iba “suchý kabát hreje”). Koeficient absorbcie vody je menej ako 3% za 120 dní prítomnosti vo vode a vďaka svojim difúznym vlastnostiam – koeficient priepustnosti vodných pár μ < 8 (EN 174), napomáha rýchlo odstrániť vlhkosť, čím minimalizuje riziko vzniku plesní a rias na povrchu a vo vnútri konštrukcie budov.

4. Zatepľovací systém ISOTEX je paropriepustný

Obe zložky použité v zatepľovacom systéme ISOTEX (zatepľovacia omietka ISOTEX a termokeramický náter ClimateCoating) sú paropriepustné – to znamená, že prepúšťajú vodné pary, no zároveň zabraňujú vnikaniu dažďovej vody a vlhkosti do muriva. V praxi to znamená, že váš dom bude “dýchať” a neobalíte ho do igelitového sáčku, ako v prípade použitia polystyrénu.

5. Minimálne zaťaženie stavebnej konštrukcie

Ľahká objemová hmotnosť zatepľovacej omietky ISOTEX (len 8,0 kg/m²) a absencia akéhokoľvek kotvenia, ktoré by oslabilo stavebnú konštrukciu a vytváralo tepelné mosty – spôsobuje minimálne zaťaženie zatepľovacieho systému ISOTEX na stavebnú konštrukciu.

Aplikácia termoizolačnej omietkovej zmesi ISOTEX vyžaduje minimálnu náročnosť, prevažne sa nanáša v dvoch vrstvách bez armovacej sieťky, čo podstatným spôsobom skracuje časový rozsah stavebných prác.

6. Žiadne hygienické riziká

Moderné materiály na keramickej báze použité v zateplovacom systéme ISOTEX nepredstavujú žiadne hygienické riziká – práve naopak: znižujú riziko tvorby plesní na fasáde, udržujú múry suché a tým sa nevytvárajú živnú pôdu pre rast plesní, ktoré by vyvolávali choroby a alergie.

Ak sa chcete o zatepľovacom systéme ISOTEX dozvedieť viac, tu sú linky na ďalšie články:

V prípade, že sa chystáte postaviť si vlastný dom alebo budovu – najlepšie je zvoliť si hrúbku muriva cca 38-45 cm. Takáto hrúbka muriva už väčšinou nepotrebuje dodatočné zateplenie a tým predídeme zvyšovaniu zdravotného rizika.

Napriek tomu, že syndróm chorých budov nie je celkom novou nozologickou jednotkou, prevalencia jeho výskytu stále zostáva väčšinou neznáma. Jeho diagnostika vo vzťahu s budovami je nielen u nás zriedkavosťou. Príčinou je najmä to, že definícia prípadu pre tento komplex symptómov je veľmi svojvoľná, nie sú biologické markery pre jeho presnejšie definovanie, súbor zdravotných potiaží je nešpecifický. Napriek tomu pri typických obtiažach, pre ktoré nie je dostatočné iné vysvetlenie, je žiadúce aby lekári mysleli aj na možnosť SBS. Odhalenie vzťahu uvádzaných zmien zdravotného stavu k podmienkam vnútorného prostredia budov by malo rozhodujúci význam aj pre ich prevenciu. Riešenie tejto problematiky však vyžaduje nevyhnutnú spoluprácu klinikov, úradov verejného zdravotníctva, pracovísk pracovného lekárstva a toxikológie.

Zvyšovanie dôrazu na predchádzanie vzniku SBS a riešenie jestvujúcich problémov je významné z hľadiska predchádzania vzniku poškodení zdravia obyvateľov budov , ale aj z hľadiska zvyšovania produktivity práce pracovníkov a znižovania ich práceneschopnosti.

Zdroj: MUDr. Katarína Slotová, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici