Sanačné omietky, sanácia objektov a odstránenie vlhkosti v múroch

Často sa stane, že na vašom dome neustále vlhnú steny a uniká vám rôznym spôsobom teplo, čo sa prejaví či už vo forme zvýšených výdavkov za spotrebné energie, praskaním muriva, hnilobou. Pozrieme sa na niektoré pracovné úkony spojené s naprávaním stavebných chýb, starnutím muriva i celej konštrukcie domu a ako sa dá brániť voči vlhnutiu vášho príbytku.

Sanačné omietkové systémy

Sanačné omietkové systémy ako prvok doplnkovej sanácie tvoria neoddeliteľnú súčasť každého správneho a komplexného sanačného riešenia. Sanačné omietky je možné charakterizovať ako špeciálne omietky, ktoré spĺňajú dôležité požiadavky pre použitie na vlhký a soľami poškodený podklad:

• umožňujú vysokú priepustnosť vodným parám – nízky difúzny odpor materiálu
• obsahujú veľké množstvo pórov, ktoré umožňujú prijímanie a uskladňovanie škodlivých solí
• majú nízku kapilárnu nasiakavosť – neumožňujú vode preniknúť až na povrch omietky
• majú nízky súčiniteľ tepelnej vodivosti lambda – efekt tepelnoizolačnej omietky

Sanačná a tepelnoizolačná omietka ISOTEX R70

Za účelom zjednotenia požiadaviek na kvalitu a vlastnosti sanačných omietok vydala spoločnosť WTA (Vedecko-technická spoločnosť pre sanáciu stavieb a ochranu pamiatok) v roku 1985 smernicu WTA 1-85 „Sanačné omietky“, ktorá definovala súhrn najdôležitejších vlastností a funkčných požiadaviek na sanačné omietky. Táto smernica bola neskôr prepracovaná a nahradená novou smernicou WTA 2-2-91 „Sanačné omietkové systémy“. Podľa tejto smernice má potom sanačný omietkový systém nasledovnú skladbu a vlastnosti:

1. Sanačný prednástrek
   • Prednástrek zabezpečuje v skladbe systému dokonalé spojenie omietky k podkladu. Pri podklade s rôznou nasiakavosťou (napr. zmiešané murivo tehla – kameň a pod.), čo je častý prípad pri starších objektoch slúži zároveň ako regulátor nasiakavosti.
2. Pórová jadrová omietka
   • Slúži na vyrovnanie nerovností podkladu a ako „zásobník“ solí osobitne pri murive silne zaťaženom soľami a vlhkosťou. Platí tu obvyklé pravidlo – pevnosť jednotlivých vrstiev sa znižuje smerom von.
3. Sanačná omietka
   • Sanačná omietka musí podľa smernice WTA spĺňať náročné kritéria. Musí na jednej strane umožňovať dostatočnú priepustnosť vodných pár z vlhkého muriva smerom do exteriéru, na druhej strane musí fasádu chrániť pred vplyvom počasia, vlhkosťou, mrazom a pod.
4. Konečné povrchové úpravy sanačných omietok
   • Pre konečnú povrchovú úpravu sanačných systémov sú prípustné iba farby a omietky, ktoré negatívne neovplyvnia difúziu vodných pár skladbou omietkového systému. Ako jednoznačne vhodné je preto možné odporučiť materiály na silikátovej, resp. silikónovej báze.

Tip na článok: Omietkový zatepľovací systém ClimateCoating ISOTEX

Sanácia zavlhnutých objektov

V praxi sa často stretávame s tým, že na historických budovách nie je zabudovaná, alebo je nefunkčná hydroizolácia a murivo vlhne. Vo vode sú rozpustené rôzne minerály – všeobecne nazývané „soli”, ktoré sa vodou transportujú do muriva. V letných mesiacoch, keď sa voda z muriva odparuje, soli kryštalizujú, čím mnohonásobne zväčšujú svoj objem a spôsobujú deštrukciu omietok a muriva. Naopak, v dažďových dňoch soli vzdušnú vlhkosť absorbujú, čím sa na fasádach alebo v pivniciach objavujú vlhké mapy. Ak takéto murivo omietneme cementovou maltou, prípadne natrieme izolačným náterom, znemožníme vode odparovať sa. Tá sa potom kapilárami dostane do vyššej úrovne, na miesta kde predtým nebola.

Na trvalú sanáciu muriva potom treba použiť takú omietku, ktorá vodu ani nezadržiava, ani ju v tekutej forme neprepúšťa. Okrem toho musí byť odolná voči škodlivým soliam. Tieto podmienky spĺňa práve sanačná omietka. Kvalitná sanačná omietka v kombinácii s kapilárnou injektážou umožní postupné vysúšanie muriva, pričom počas tohto procesu ostáva povrch sanovaných stien suchý a bez výkvetov.

Záväzné kritériá na kvalitu sanačných omietok definuje smernica WTA, ktorá stanovuje požiadavky na stavebno-fyzikálne vlastnosti, spôsob výroby a kontroly týchto materiálov. Na slovenskom trhu je k dispozícii viac druhov sanačných omietkových systémov od rôznych výrobcov. Nie všetky tieto systémy však vlastnia certifikát WTA. Ak chce mať objednávateľ zaručenú vysokú kvalitu, mal by od dodávateľa žiadať predloženie uvedeného certifikátu najmä vtedy, ak výrobca pre svoje výrobky používa označenie WTA.

Mnohí majitelia starších domov, ktorí sa rozhodli pre rekonštrukciu, riešia okrem iného aj problémy vlhkosti. Aby úsilie na jej odstránenie korunoval úspech v podobe dôkladne obnoveného objektu, ktorý zodpovedá súčasným užívateľským požiadavkám treba poznať aj príčiny prieniku vlhkosti do stavebných konštrukcií a možnosti ich odstraňovania.

Väčšina starých budov nemá horizontálne a vertikálne izolácie, alebo časom stratili nepriepustnosť a múry pohlcujú vlhkosť. Množstvo vzlínajúcej vlhkosti závisí od pórovitosti stavebného materiálu a vlhkosti terénu. Hornú medzu vlhkosti v murive ovplyvňuje kapilárna hustota stavebného materiálu a možnosti odparovania. Čím má omietka väčšiu hustotu, tým vyššie stúpa vlhkosť, lebo sa horšie odparuje. Väčšina stavebných materiálov je pórovitá s veľkým počtom kapilár. Ak sa taký materiál spojí s vodou, nasáva ju ako špongia. Každý pokus o sanáciu vlhkého muriva iba povrchovými úpravami je vopred odsúdený na neúspech. Účelnú a trvalú sanáciu dosiahneme len vysušením muriva, ktoré zaručuje, že:

• a) odstránime existujúcu vzlínajúcu vlhkosť v murive,
• b) trvalo zabránime prenikaniu ďalšej vzlínajúcej vlhkosti do muriva.

Dôsledky vlhkosti muriva sú:

• a) nižšia pevnosť – materiál absorbovaním vlhkosti stratí pôvodnú pevnosť. Ak ho vysušíme, pevnosť sa dostane na pôvodnú úroveň.
• b) citlivosť voči mrazu – voda zamŕzajúca v stavebnom materiály spôsobuje trhliny, čo poškodzuje vonkajšiu omietku a vonkajšie časti muriva. Mráz vniká v priebehu rokov stále viac do vnútra muriva. Suché murivo mráz nepoškodzuje.
• c) soli v murive – molekuly vzlínajúcej vody nesú so sebou rozpustené soli, ktoré prenikajú do muriva a omietok. V teplom a suchom počasí sa vlhkosť odparuje, pričom soli kryštalizujú, čím zväčšujú svoj objem a spôsobujú deštrukciu omietok a muriva. V daždivých dňoch vlhkosť soli pohlcuje a na stenách sa objavujú vlhké mapy. Ak také murivo natrieme izolačným náterom, zabránime odparovaniu, vlhkosť sa kapilárami dostane vyššie a mapy vzniknú i tam, kde predtým neboli. Prerušením prísunu vlhkosti zabránime ďalšiemu výskytu solí.
• d) zdravotné riziká – Na povrchu muriva, ochladeného vlhkosťou, sa môžu tvoriť plesne. Následkom bývajú ťažké alergie a zhoršenie reumatických ťažkostí. V suchej budove sa žije jednoducho zdravšie. Znížená tepelná izolácia – schopnosť tepelne izolovať dávajú stavebným materiálom vzduchové póry pôsobiace ako izolačná vrstva. Póry plné vody strácajú tepelno-izolačný účinok. Odparovanie stúpajúcej vlhkosti na povrchu muriva vyvoláva chladiaci efekt. Zdravé bývanie a úspora energie sa začína vysušením muriva!

Najčastejšie postupy proti vzlínajúcej vlhkosti

Elektroosmóza – spočíva v navŕtaní veľkého počtu otvorov po celom obvode objektu, do ktorých sa umiestňujú elektródy. Metóda nemá dlhodobý účinok a slúži len na dočasné odstránenie vzlínajúcej vlhkosti. Elektroosmóza sa v poslednom čase používa na predsušenie muriva, do ktorého chceme aplikovať chemickú látku, aby mohlo túto látku absorbovať.

Podrezávanie – môže sa použiť vtedy, ak je medzi základom a murivom rovná špára, napr. tehlové murivo, tvárnice a pod. Nie je vhodné pre kamenné murivo. Robí sa ručnou alebo strojovou pílou s následným vložením hydroizolácie. Murivo sa musí po podrezaní staticky zabezpečiť klinmi z PVC. Špára sa preinjektuje cementovou maltou s prímesou hydroizolátora. Potom treba položiť hydroizoláciu aj pod podlahu a vytvoriť tzv. izolačnú vaňu. V pivničných priestoroch sa musíme zmieriť s nárastom vlhkosti. Nevýhodou sú rozsiahle stavebné práce, možnosť narušenia statiky a zvýšenie vlhkosti v pivničných priestoroch.

Narážanie antikorových plechov – pri realizácii je tiež potrebná rovná špára. Vlnité antikorové chróm-niklooceľové plechodosky sa špeciálnym zariadením narážajú do špár v murive vysokou frekvenciou úderov tisíctristo až tisícpäťsto za minútu. Takto možno ošetriť obvodové múry a niektoré priečky podľa posúdenia statika. Pred začatím prác sa musí zaistiť prístup k murivu aspoň z jednej strany, cca sto centimetrov. Pri hrubšom murive treba obojstranný prístup. Problémom býva prekrytie plechov v rohoch, ktoré sú spravidla najviac zavlhnuté.

Nevýhody sú podobné ako pri podrezávaní. Narážanie plechodosiek spôsobuje otrasy, ktoré môžu narušiť statiku budovy. Preto treba pri príprave prác zabezpečiť odborný statický posudok. Chemická hydroizolačná clona – treba osekať zavlhnuté omietky, vyšpárovať murivo do hĺbky troch centimetrov a oceľovou kefou ho zbaviť solí. Potom sa navŕtajú otvory do hĺbky tridsaťdva milimetrov vo vzdialenosti pätnásť centimetrov. Sklon vrtov je pätnásť až dvadsať stupňov podľa hrúbky muriva. Do otvorov sa dáva chemická látka, ktorá vytvorí tzv. film. Metóda je veľmi náročná na precíznosť a prácnosť realizácie. V praxi niekedy chemická látka stráca účinnosť už po desiatich rokoch.

Elektrofyzikálne vysúšanie budov – elektrofyzikálne a chemické procesy v murive sú veľmi komplikované a závislé od daných okolností. Fyzikálne poznatky hovoria, že zem je vždy záporne nabitá. Voda sa pohybuje v kapilárach na základe povrchového napätia vody v murive smerom hore, a pritom vzniká elektrostatické napätie (prúdový potenciál) záporného poľa v murive. Tým silnie kapilárne pôsobenie. Za určitých podmienok možno molekuly spôsobujúce vzlínanie vody prepólovať, a tým dosiahnuť trvalé vysušovanie muriva a ostatných stavebných konštrukcií.

Nové elektronické systémy na vysúšanie muriva pracujú s prirodzenou frekvenciou do desať hertzov (dá sa porovnať s aurou povrchu zeme). Aplikujú sa pomocou prístroja, ktorý potrebuje minimálny prívod el. energie štyri až päť wattov. Prístroj sa inštaluje spravidla v podkroví – nad zónou zavlhčenia. Tento systém mierneho vysúšania muriva a ostatných stavebných konštrukcií šetrí pôvodnú stavbu. Vyhýba sa mokrým procesom, neporiadku a hluku, sprevádzajúcim stavebné práce. Pôsobí stabilne a rovnomerne, čím trvalo a účinne znižuje vlhkosť v murive. Po dosiahnutí prirodzenej vlhkosti ju udržiava stálym pôsobením na molekuly vody. Elektrofyzikálne vysúšanie netreba kombinovať s inými metódami, lebo rieši jadro problému – kapilárne vzlínajúcu vlhkosť.

A čo so zatekaním?

Navzdory súčasným technickým možnostiam strecha často nie je taká kvalitná ako by sme očakávali. Po istom čase v strešnej konštrukcii vznikajú chyby, ktoré bezpodmienečne musíme opraviť. K najčastejším poruchám patrí zatekanie a zvýšená vnútorná kondenzácia vodných pár, ktorá sa zvykne prejaviť až neskôr. Tieto nedostatky sú i príčinou nižšieho tepelno-izolačného odporu strešného plášťa. Príčiny porúch bývajú rozličné, napríklad nedokonalý projekt, nekvalitné použité materiály, neodborná práca pri realizácii strechy, zmena podmienok užívania bez prispôsobenia strešných konštrukcií, prekročenie plánovanej životnosti, prípadne zanedbaná údržba.

Niekedy poruchy spôsobia neodborné postupy pri stavbe podkrovia a osadzovaní strešných okien. Kvalitu a životnosť strechy ohrozujú i nevhodné klimatické podmienky a prírodné vplyvy. V letnom období nie je ničím výnimočným napríklad silné krupobitie, ktoré dokáže staršiu či menej kvalitnú strechu celkom zničiť.

Aj pri zdanlivo nevýznamnej poruche či probléme treba najskôr uskutočniť odbornú diagnostiku a až potom navrhnúť a vykonať odbornú opravu. Niekedy postačí drobná oprava, inokedy je najlepším riešením len kompletná výmena starej strechy za novú. Všetky potrebné práce by sme mali zveriť firme s dostatočnými skúsenosťami a kvalitným zázemím.

Vyberte si strešnú krytinu

Nech sa už pod strechou ukrýva čokoľvek, najskôr nás upúta použitou strešnou krytinou. Dnes si môžeme dať na strechu podľa svojej fantázie a štýlu domu krytinu z tradičných materiálov cez rôzne technické novinky a môžeme využiť i niektoré pre nás exotické možnosti. Vyberať môžeme z dvoch základných skupín strešných krytín – z typických škridiel (ktoré dnes majú i niekoľko menej obvyklých tvarov a pestrú ponuku farebných odtieňov). Klasickú pálenú krytinu dopĺňajú kvalitné vláknocementové či betónové strešné škridly z portlandského cementu a kremičitého piesku.

K týmto tzv. tvrdým krytinám patria aj bridlice a rôzne výrobky z kovu. K mäkkým strešným krytinám patrí napríklad lepenka, fólia, asfaltový šindeľ a trstinové, slamené či drevené dosky. Pri výbere nás limituje iba obsah našej peňaženky a technické parametre konštrukcie krovu. Nech je náš výber akokoľvek individuálny, mali by sme ho prispôsobiť miestnemu štýlu a zvyklostiam. Prispejeme tak k vytvoreniu harmonického prostredia v našom bezprostrednom okolí.

Tip na článok: Omietkový zatepľovací systém ClimateCoating ISOTEX

Dá sa sanovať aj povrchová vrstva strešných plášťov?

Pri poruche vodotesnosti hydroizolačných vrstiev strešných plášťov sa majiteľ alebo správca nehnuteľnosti musí rozhodnúť, akým spôsobom zabezpečiť sanáciu strešného plášťa s minimálnymi nákladmi a v čo najkratšom čase. Podľa rozsahu poškodenia plášťa a svojich finančných možností si musí zvoliť celkovú rekonštrukciu hydroizolačnej vrstvy alebo len lokálnu rekonštrukciu poškodených miest.

Celkovú rekonštrukciu možno uskutočniť položením ďalšej hydroizolačnej vrstvy. Tento postup je však nielen finančne a časovo podstatne náročnejší, ale prináša aj nutnosť strhnúť celý starý strešný plášť so všetkými dôsledkami. Vykonanie lokálnej opravy niektorým z overených sanačných systémov môže pritom s podstatne menšími nákladmi priniesť rovnaký efekt. Jednou z možností komplexných systémov na opravu hydroizolačných vrstiev živicových, azbestovocementových a plechových strešných plášťov sú systémy založené na tekutých akrylátoch alebo tekutých kaučukoch, ktoré sa ručne nanášajú štetcom a valčekom, alebo sa nastrekujú vysokotlakovým striekacím airless systémom. Akrylátové sanačné strešné systémy môžu byť rozpúšťadlové alebo vodouriediteľné.

Primárnou výhodou rozpúšťadlových systémov je, že výborne priľnú aj k nedokonale odmastenému podkladu. Kvalitnejšie hmoty navyše obsahujú zvláštne plnivá, ktoré zvyšujú ich odolnosť proti kyslým výparom. Povrchová úprava týchto materiálov býva väčšinou protišmyková. Mechanickú odolnosť celého systému zvyšujú mikrovlákna obsiahnuté v hmote. Tixotropné vlastnosti umožňujú vykonávať nátery a nástreky aj na zvislých strechách a na stavebných konštrukciách. Veľmi dôležitou prednosťou systémov rozpúšťadlového typu je fakt, že znesú zaťaženie dažďom už tesne po aplikácii a možno ich aplikovať aj pri teplotách okolo bodu mrazu. Systémy riediteľné vodou sú podstatne citlivejšie na podmienky aplikácie, vyžadujú dobre odmastený povrch a teplota pri aplikácii musí byť nad rosným bodom vzduchu. Tieto hmoty zasychajú pomalšie, čím sa zvyšuje riziko odplavenia materiálu pri dažďových prehánkach.

Vlastný postup sanačných prác strešnej krytiny

Základom pre stanovenie postupu a rozsahu sanačných prác je zistenie technického stavu strechy. Plechové a vláknitocementové strechy treba na skorodovaných a deravých miestach opraviť tak, aby ich povrch po mechanickej stránke spĺňal podmienky na aplikáciu sanačnej vrstvy. Strechy so živicovými asfaltovými pásmi treba preveriť hlavne kvôli výskytu vydutých pľuzgierov, porúch napojenia, oplechovania a napojenia pásov na zvislé stavebné konštrukcie vystupujúce nad strešnú konštrukciu.

Kovové a azbestovocementové strechy sa po mechanickej oprave očistia a v prípade potreby sa opláchnu vysokotlakovým zariadením roztokom odstraňujúcim hrdzu, nečistoty a aktivizujúcim povrch na priľnutie krycieho akrylátu. Pri silne poškodených strechách sa po opláchnutí a aktivizácii strešného plášťa aplikuje podstreknutie strechy a položenie textilnej výstuže. Po zaschnutí tejto vrstvy možno aplikovať vlastnú kryciu vrstvu akrylátu. Životnosť a odolnosť nového strešného plášťa voči mechanickému poškodeniu závisí od hrúbky aplikovanej vrstvy.

Peter Hofer

See author's posts