Ako sa chrániť pred vlhkosťou v dome?
11 min čítania
Udržať v suchu svoj vlastný príbytok a ochrániť ho pred vlhkosťou v dome – býva často krát väčším problémom, ako sa môže zdať. Zatekajúce a plesnivé steny mátajú totiž nejedného majiteľa rodinného domu. Mnohokrát si preto dávame pri pohľade na takto prikrášlenú stenu otázku: „Kde sa vlastne stala chyba?“
S vlhkosťou stien a plesňou sa stretávame pri veľkom množstve nehnuteľností. Bohužiaľ tento problém platí rovnako pre staršie byty ako aj pre novostavby. V dnešnej dobe si každý majiteľ nehnuteľnosti chce dobre prerátať každý cent, ktorý do nej vráža. Často krát pritom myslí iba na jednu časť problému a ten druhý si ani nevšimne. Asi najznámejším príkladom nedomysleného šetrenia býva v súčastnosti veľmi populárne zateplenie nehnuteľnosti. Aby sa ušetrilo na čoraz väčších nákladoch za teplo, ľudia sú ochotný dať nemalé sumy peňazí na kvalitné okná, či zateplenie stien a striech (žiaľ, väčšinou je to nepriedušný polystyrén). Ich plán na šetrenie však po čase začne mať vážne trhliny. Dom je síce zateplený, ale takto „zakuklené steny“ začnú často vlhnúť. A tak namiesto spokojnosti za ušetrené teplo nám steny začnú „vyhrávať plesňami“.
Nepriateľ v zateplenom dome: vlhkosť. Budujeme dokonalé vzduchotesné bunkre.
Pri zatepľovaní svojich príbytkov si majitelia nevedomky vytvárajú ďalšieho nepriateľa, ktorý im riadne znepríjemní bývanie. Tým nepriateľom sa pri zateplenom dome, či byte stáva vlhko, ktoré často nemá kam unikať. Veľa majiteľov nehnuteľností si totiž neuvedomuje, že pri zateplení svojho príbytku z neho urobili „dokonalý vzduchotesný bunker“, z ktorého sa tak stáva kandidát na mokré a plesnivé steny. Domy ktoré sa v minulosti stavali mali totiž dosť veľa škár a otvorov, ktorými cirkuloval vzduch. Nedostatkom tohto „opatrenia“ bolo to, že z klasických panelových domov unikalo väčšie množstvo tepla, ale zároveň s teplom unikala z bytov aj vlhkosť. Vykúrené priestory panelákov boli niekedy až príliš suché a tento problém sa často krát riešil dobre známymi zvlhčovačmi vzduchu, ktoré boli zavesené snáď na každom radiátore socialistickej výstavby. Práve preto by sme pri úniku tepla nemali myslieť len na izoláciu, ale aj na zdravé dýchanie bytu. Jednoducho aby ste sa nedostali do dilemy teplo versus vlhko, ale aby ste obidva problémy riešili koordinovane. Ak ste totiž zateplením zabránili dýchaniu nášho domu, nechcené mapy na stenách sú len otázkou času. V prípade ak problém vlhkých stien vypukne naplno, tým najrozumnejším riešením je kvalitná sanácia.
Tento prípad sa väčšinou týka kontaktného zateplenia polystyrénom. Existujú však aj priedušné zatepľovacie systémy, ktoré dokážu navyše vyťahovať vlhkosť z muriva a tým sa riziko tvorby plesní podstatne znižuje. Napr. zatepľovací systém ISOTEX. V tomto prípade polystyrén nahradila tepelnoizolačná omietka a o ochrannu pred vlhkosťou sa stará termokeramický náter.
Tip na článok: Omietkový zatepľovací systém ClimateCoating ISOTEX
Sanácia muriva
Pod slovom sanácia si môžete predstaviť ozdravovanie nehnuteľnosti od prasklín a vlhkosti. A keďže vlhký dom je vlastne chorý dom, tento výraz je o to viac na mieste. Problém vlhkosti a jej vplyv na stavebnú konštrukciu je veľmi zložitý. Hlavným dôvodom je to, že samotných príčin prenikania vlhkosti do konštrukcie je strašne veľa. Výsledkom pôsobenia vlhkosti na murivo a omietky je v prvej fáze vznik tmavých mokrých fľakov. Pôsobením rôznych mikroorganizmov a rôznych anorganických kryštalických látok môže nastať až rozpad omietok a muriva. Nájsť účinný spôsob sanácie proti zvýšenej vlhkosti je možné iba na základe odborného prieskumu objektu.
Aby sme zabránili vnikaniu vlhkosti do muriva a tých ochránili našu fasádu – je potrebné použiť náter, ktorý je elastický a má vlastnosti textílie GoreTex = je paropriepustný zvnútra a zároveň neprepúšťa vlhkosť z vonku.
Odborné prieskumy objektov sú podľa mnohých odborníkov najdôležitejšou fázou celého procesu sanácie. Návrh opatrení by mal smerovať k odstráneniu príčin vlhnutia muriva. Na samotné riešenie problému sa pristupuje až následne. Prvoradým krokom sanačných zásahov je odstránenie zdrojov nežiadúcej vlhkosti. Tým zdrojom môže byť napríklad zatekanie zrážkovej a splaškovej vody do objektu. Ak je zdrojom problému prenikanie vlhkosti z priľahlého terénu do zapustených stien, musí sa vykonať dodatočná izolácia muriva. Ak by sme totiž v dostatočnej miere nedotiahli všetky detaily do konca, tak sme investovali peniaze do sanácie zbytočne. Nájdenie zdroja vlhkosti je preto alfou a omegou dobrej sanácie.
Medzi dôležité informácie pred samotnou sanáciou patria aj samotné fakty o objekte. Presne ako lekár pri liečení, tak aj pri sanácii musíme poznať „chorobopis stavby.“ Mali by ste napríklad vedieť, kedy bol objekt postavený a aké izolačné materiály sa na stavbu použili. Zároveň by ste mali vedieť kedy sa naposledy vyskytla porucha na objekte a ako často sa prejavuje. Nesmiete zabudnúť ani na to, aké sú v okolí objektu podmienky pri zrážkach a podobne. Do týchto informácií napokon zahrniete aj sumu peňazí, ktorú chcete na liečbu domu vynaložiť.
Druhy vlhkosti v murive
Ako sme už uviedli, najlepšie dokážu príčinu zvlhnutia muriva zistiť odborníci. Po obhliadke terénu, odobratí vzoriek muriva a ich vyhodnotení, určia vhodnú formu ozdravenia muriva. Dôležitým faktorom pri diagnóze je rozbor samotnej stavebnej hmoty. Rôzne stavebné hmoty majú totiž rôzne chemické vlastnosti. Napríklad staré murivo je ľahko kyslé a taká cementová omietka je zasa silne alkalická. Tento faktor pri starších budovách nám dáva rozdielne pH hodnoty. Výsledkom je potom tzv. elektrochemický transport vlhkosti. Povedané inými slovami, staršie budovy takto nasávajú dodatočne vlhkosť. Výsledkom „vyšetrenia“ straších stavieb je preto často udržiavanie viazanej vlhkosti. Taktiež oceľové rúry a oceľové zárubne, ktoré vekom značne podliehajú korózii v murive, pôsobia na vlhkosť podobne. Úplné vysušenie muriva je možné často až po odstránení týchto spomenutých faktorov.
Medzi ďalšie známe príčiny nadmernej vlhkosti v našich nehnuteľnostiach patrí salinita, teda zasoľovanie muriva. Zisťovanie solí nachádzajúcich sa v stavebných materiáloch je pri hľadaní príčin vlhkosti veľmi dôležité, pretože soľ preniká do stavebných materiáloch vo forme vodného roztoku. Tým pádom zväčšený obsah solí v murive zvyšuje jeho vlhkosť. Soli robia murivo hydroskopickým a menia jeho vlastnosti. Soli pri kontakte so stenou upchávajú na povrchu muriva póry, a tým zmenšujú prirodzené odparovanie vlhkosti z jeho povrchu. Avšak hranice vlhkosti zvyčajne nekorešpondujú s hranicou zasolenia. Koncentrácia solí býva v omietkach aj v murive vysoká a vyskytuje sa nad hranicou vlhkostnej mapy. Soli, hlavne sírany, chloridy a dusičnany sa nachádzajú už v samotných stavebných koštrukciách a následkom zvlhnutia deštruujú murivo a omietku. Časť síranov sa dostáva do muriva aj zo zeminy. To je hlavná príčina salinity pri rodinných domoch, kde sa v murive často vyskytujú dusičnany, ktoré zasa ukazujú na prítomnosť fekálií. Zväčša je to výsledok pozostatku po bývalých záchodoch, stajní či hnojísk. Mali by sme na to myslieť najmä pri kúpe staršieho rodinného domu aby sa nám to pri jeho rekonštrukcii nevypomstilo.
Nadmerná vlhkosť sa v prípade salinity prejavuje tzv. výkvetom soli a tzv. mokrými mapami, ktoré sú na okrajoch lemované soľným prstencom. Pri salinite zvlhnuté murivo spôsobuje nakoniec deštrukciu omietky a vážne ohrozuje statiku stavby. Na mokriny sa prichytáva pleseň, čo spôsobuje zápach a neposlednom rade aj choroby, ktoré sú obzvlášť nebezpečné pre malé deti. Niektoré plesne totiž vyvolávajú alergiu, ktorá sa prejavuje najčastejšie podráždením slizníc, zápalom priedušiek, chronickým kašľom, prieduškovou astmou alebo alergickou nádchou. V iných prípadoch môže takáto pleseň zaútočiť na vás v podobe kožnej alergie. To sú tie najhoršie prípady kedy sa pacientom pre vlhkosť nestal len váš príbytok, aj vy, či vaše deti.
Metódy sanácie
Kedže príčiny vlhnutia stien majú rôzny charakter, tak aj metódy sanácie majú svoje členenie. Použitie niektorej zo sanačných metód je podmienené dôvodom vlhnutia stien. Jej voľba záleží od identifikovania choroby muriva. Jednou z najstarších sanačných metód je odoberanie vodnej pary z povrchu konštrukcie cirkulujúcim vzduchom. Ten prúdi okolo vlhkých konštrukcií stavby, saje odparujúcu sa vlhkosť a odvádza ju do ovzdušia. Účinnosť systému sa zlepší zväčšením plochy, na ktorej môže dochádzať k odparovaniu vodnej pary a podporením procesu prúdenia vzduchu. Na vytvorenie dutiny z vonkajšej strany murovanej konštrukcie sa obyčajne používajú prevetrávacie šachty a sokle, anglické dvorčeky alebo profilované fólie. Podobne možno vytvoriť vzduchové dutiny aj z vnútornej strany murovanej konštrukcie prostredníctvom prímuroviek, sadrokartónových dosiek, či profilovaných fólií. V tomto prípade je mimoriadne dôležitý systém vetrania. Na zníženie ochladzovania vnútorných priestorov a rizika vzniku kondenzácie je vhodné zatepliť predstenu.
Medzi ďašie metódy sanácie patria tzv. mechanické sanácie. Sú založené na princípe, keď sa v murive vytvorí priestor, do ktorého sa vloží hydroizolačná látka, ktorá zabraňuje prenikaniu vlhkosti do stavebnej konštrukcie. Podmienkou týchto metód je, aby v priebehu realizácie a po skončení všetkých prác nedošlo k zníženiu statickej bezpečnosti objektu alebo jeho častí. Medzi tie najznámejšie mechanické metódy patria metódy podrezávaním či podsekávaním, kde sa v murive vysekávajú otvory zvyčajne cez celú hrúbku steny. V prípade metódy podrezávania, sa používa reťazová, lanová a kotúčová píla. Pomocou nej sa mechanicky upravuje murivo napadnuté zvýšenou vlhkosťou. Keďže ide o dosť náročné metódy, mal by ich praktizovať iba skutočný odborník a v žiadnom prípade by sme ich nemali prevádzať v rámci nášho „kutilského hobby“.
Pri nižšej forme vlhkosti vám ako prostriedok ochrany poslúži sanačná omietka. Sanačné omietky sa spravidla dodávajú vo forme suchej maltovej zmesi a ako súčasť kompletného sanačného omietkového systému, ktorý môže mať až päť vrstiev. Lacnejšiu náhradu predstavujú sanačné prísady do bežných omietok. Ďalšou alternatívou je špeciálna mikroporézna omietková vrstva, ktorú možno aplikovať pod bežnú omietku. Sanačnú omietku možno použiť aj priamo, avšak len na nie príliš vlhké a málo zasolené murivo. Odstránenie vlhkosti len týmto spôsobom je však prakticky nemožné. Medzi jej ďalšiu nevýhodu patrí to, že má vysokú pórovitosť a priepustnosť pre vodnú paru.
Ako predísť sanácii
Aby vlhkosť trápila stavbu čo najmenej, musíme na ňu myslieť už pri výbere samotného materiálu, ktorý by budúce zatekanie stien čo najviac eliminoval. Materiál z ktorého je postavená stavba by mal byť čo najmenej nasiakavý. Takže dobrá pálená tehla bude mať oproti nasiakavému pórobetónu vždy navrch. Pórobetón totiž kladie zvýšené nároky na hydroizoláciu v častiach budov, ktoré sú zapustené pod úroveň terénu alebo ktoré sú ostriekavané vodou. Takže sa možno ušetrí na cene za pórobetón, ale neskôr sa vám to vráti ako bumerang pri sanačných prácach. Asi tou najužitočnejšou radou pri výbere materiálu, je správne si vybrať hydroizoláciu. Je potrebná všade tam, kde by mohla voda poškodiť nasiakavý stavebný materiál. Hydroizolácia je nevyhnutná najmä pri výstavbe plochej strechy. Je to jedna z najrizikovejších častí pri výstavbe rodinného domu, ale aj panelovej novostavby.
Kvalitné odizolovanie plochej strechy zaručuje jej dobrú životnosť. Používajú sa na ňu kvalitné izolačné pásy v dvoch vrstvách. Keďže asfaltový pás je čiernej farby, priťahuje v lete slnko a asfalt sa prehrieva. Prechodom niekoľkých tisícok takýchto cyklov sa materiál narušuje. Aby sa zabránilo prílišnému prehrievaniu, vyrábajú sa izolačné pásy s vrchnou reflexnou časťou z hliníkového pásu, ktorý odráža slnečné lúče a izolačný pás sa neprehrieva.
Výborným riešením je aj použitie termokeramického náteru s vysokou reflexiou slnečného žiarenia. Zabránime tak prehrievaniu celej strechy a tým získame v letných mesiacoch pohodovú klímu v našom dome. Aplikáciou ClimateCoating ThermoActive môžeme znížiť teplotu strechy o desiatky stupňov.
Plochá strecha je veľkým problémom ohľadne zatekania, to však ale neznamená že napríklad šikmá strecha nepotrebuje hydroizoláciu. Tá sa nachádza v podobe mikrofólie pod latovaním a zabraňuje vniknutiu vody na drevo pri podfúknutí krytiny. Pod záklopom strechy, kde by mohla prenikať relatívna vlhkosť z interiéru na tepelnú izoláciu uloženú medzi krokvami, sa používa ešte parozábrana. Každý druh vody, ktorý pôsobí na konštrukcie, potrebuje iný typ zhotovenia izolácie. Napríklad izolácia proti zemnej vlhkosti sa používa vo všetkých stavbách. Nanáša sa v jednej alebo dvoch vrstvách natavovaním na prímurovku. Používa sa aj pri stavbe bez podpivničenia. Vtedy hovoríme o izolácii proti vzlínavosti vody. Je to vodorovný pás izolácie uložený na vyrovnávacom betóne. Izolačné materály sa vyrábajú na rôznych bázach a na trhu je ich veľmi veľa. Ide predovšetkým o izolácie, kde základ tvorí živica. Sú vyrobené predovšetkým z asfaltov a dechtov. Medzi používané materiály patria ešte izolanty vyrobené z kaučuku, plastu, silikátov, či rôznych ílov.
Pri obrovskom množstve stavebných materiálov a izolácie by ste sa mali poradiť predovšetkým s odborníkom. Zorientovať sa totiž pri tak náročnom výbere materiálu, je ten najoptimálnejší stav pred samotnou stavbou či sanáciou. Táto informácia vám určite pomôže pri nákupe najvhodnejšej izolácie či voľbe stavebného materiálu, pomocou ktorých by ste ochranu proti vlhkosti stien maximálne zvýšili.
