Kúrenie: vlastný kotol alebo centrálne vykurovanie?
9 min čítania
Problém tepla je vzhľadom na každoročné mrazy nielen stále aktuálnym, ale i mimoriadne pálčivým vzhľadom na vysoké ceny energií. Najčastejšia súvisiaca voľba, pred ktorou stojí množstvo rodín, je, či vraziť nemalú sumu peňazí do vlastného kotla a mať tak svoju spotrebu pod kontrolou, alebo naďalej využívať služby verejného pripojenia, ktoré síce počiatočnú investíciu v takej výške nevyžaduje, avšak v konečnom dôsledku stojí omnoho viac. Poďme sa teda pozrieť na výhody aj nevýhody oboch variantov a na kritéria, podľa ktorých by sme sa mali rozhodovať.
Najväčšie nevýhody verejného pripojenia
Toto riešenie je typické najmä pre bytové spoločenstvá, zvlášť pre tie bytové domy, ktoré boli postavené dávnejšie – pre novostavby je už samozrejmosťou, že je v nich možné nainštalovať si vlastný kotol a mať pod kontrolou, koľko sa spotrebuje a koľko sa ušetrí. Čo sa však regulovať nedá, je fakt, že sa obyvatelia bytového domu musia podieľať na „stratách“ – počas prepravy do bytov časť tepla automaticky vyjde nazmar a taktiež treba do istej miery vykúriť i spoločné priestory – chodby a pivnice.
V minulosti sa účty za kúrenie bytových domov riešili tak, že sa automaticky rozrátali na všetkých odberateľov podľa podlahovej plochy ich bytov, a teda nikto nemal motiváciu kúrenie „škrtiť“. V súčasnosti však platí takáto rovnica: účet za kúrenie, ktorý domácnosť dostáva, tvorí z väčšej časti (60-70 %) jej vlastná spotreba tepla (regulovateľná časť) a zvyšok časť spomínaných strát (neregulovateľná časť). Táto sa od začiatku tohto roka údajne opäť počíta tak, že sa percentuálne prerozdelí medzi obyvateľov bytového domu podľa rozlohy ich bytov, teda čím väčší byt, tým vyšší účet. Keďže však táto nová skutočnosť nie je veľmi známa, oplatí sa o nej informovať.
Málo ovplyvniteľným a zároveň negatívnym faktom je aj to, že obyvateľ nijako neovplyvní intenzitu kúrenia vlastníka priľahlého bytu. Je síce pravda, že počas vykurovacieho obdobia je zakázané mať kúrenie vypnuté a každý je povinný minimálne „temperovať“ (najmä preto, aby sa nezavzdušňovali radiátory na vyšších poschodiach), avšak neexistuje možnosť prinútiť niekoho kúriť, a tak „temperujúci“ v istom zmysle nielen parazituje na vyhriatych stenách kúriacich susedov, ale taktiež je z tohto pohľadu veľkou nevýhodou susediť s bytom, v ktorom napríklad počas zimných mesiacov nikto nebýva. Najmä starší ľudia sa totiž často práve na toto obdobie presťahujú k svojim rodinám so zámerom ušetriť na kúrení, čo však ich susedov nijako nepoteší. Je však možné strážiť aspoň dodržiavanie temperovania: obyvatelia domu sa môžu dohodnúť na pokutách pre tých, ktorým spotreba tepla klesne pod istý bod, čo bude evokovať, že toto pravidlo nedodržiavajú. Mnohokrát je to jediný účinný spôsob, ako niekoľkých nezodpovedných jedincov donútiť, aby na úkor iných neporušovali pravidlá.
Množstvo tepla, ktoré pri preprave do bytového domu vyjde nazmar, sa dá i nedá ovplyvniť: s dĺžkou prípojky, ktorá je pripojená na verejnú, je ťažké niečo robiť (samozrejme, čím je dlhšia, tým sú vyššie straty), avšak je tu aj otázka jej izolácie, čo sa už ovplyvniť dá; dobré zaizolovanie je teda dôležitým faktorom.
Jedným z faktorov, ako získať príjemné pocitové teplo v miestnosti a pritom nekúriť na plný výkon je ošetriť vnútorné steny termokeramickým náterom ClimateCoating ThermoPlus. Ten sa stará o rovnomerné rozloženie tepla v miestnosti. Teplotný rozdiel medzi podlahou a stropnou časťou tak môže robiť menej ako 2°C. Súčasne sa zabráni tvorbe kondenzátu na stenách a tvorbe pliesní. Môže sa tiež obmedziť vetranie, pri ktorom draho získané teplo doslova vyletí oknom. Steny vybavené náterom ClimateCoating ThermoPlus vytvárajú veľký keramický povrch, a preto pôsobia behom studených mesiacov podobne ako kachlová piecka, ktorá vyžaruje svoje príjemné teplo do miestnosti.
Na čo si dať pozor
Dodávanie tepla do bytových domov vyzerá približne takto: spoločenstvo vlastníkov bytov predmetného domu má zmluvu so správcovskou spoločnosťou a tá má zmluvu s kúrenárskou spoločnosťou, ktorá dodáva teplo. Vyúčtovanie však väčšinou robí nejaký tretí subjekt, preto je pre obyvateľa pomerne ťažké zistiť, ako presne sa vyrátala suma, ktorá mu prišla za kúrenie. Každá takáto spoločnosť má totiž vlastný spôsob výpočtov a nie je ochotná ho prezrádzať, preto sa podrobnosti o koeficiente bežný človek nemá ako dozvedieť. Je však možné ovplyvniť aspoň to, aby sme si účet zbytočne nezvyšovali vlastným pričinením: treba si dať napríklad pozor, aby na radiátor s meračom nedopadalo silné svetlo z nejakého spotrebiča (merač môže „vybehnúť“ a stúpne nám účet). Je to zdanlivý detail, ale ak sa ich nazbiera viac, môže výška preplatku na konci roka nepríjemne prekvapiť.
Čo robiť, keď je zima nielen v zime
Oficiálne vykurovacie obdobie je v rozpätí október-marec. Stáva sa však, najmä koncom jesene a začiatkom jari, že sa vyskytne nejaký ten mráz a obyvatelia by si radi zakúrili, keby mali ako. Tu sú opäť vo výhode majitelia vlastných kotlov, ktorí nie sú ničím obmedzení a môžu si ho vypnú a zapnúť, kedy chcú. Ak sa však vrátime k tým obyvateľom bytových domov, ktorí ho nemajú, teplárne zakúria iba v prípade, ak sa teplota drží tri dni pod bodom 12 stupňov Celzia. Ak sa tak nestane, zostáva jediná cesta, o ktorej mnoho ľudí ani nevie: napísať spoločnú písomnú žiadosť pre teplárne, ktoré kúrenie na jej základe pustia; bez tejto žiadosti to však urobiť nesmú.
Možnosť zabezpečiť si vlastný kotol
Majitelia rodinných domov ju majú vždy, obyvatelia bytov takmer vždy; tí musia dať pozor, aby „neodstrihli“ ostatných od verejného pripojenia. Počiatočnou nevýhodou je, že kúpa kotla si vyžaduje vysokú investíciu, avšak je jednorazová a náklady sa relatívne rýchlo vrátia, pričom úspora, ktorú bude kotol prinášať každé ďalšie vykurovacie obdobie, sa mimoriadne oplatí. Častou námietkou je fakt, že sa nájde veľa rodín, ktoré na túto počiatočnú investíciu i napriek tomu, že sú o jej výhodnosti presvedčené, jednoducho nemajú. Úspora je však natoľko výrazná, že ak to rodine situácia dovoľuje, stojí za to zauvažovať nad úverom. Jeden kotol si tiež môžu zabezpečiť i dve-tri domácnosti, avšak je to už náročnejšie organizačne i vzťahovo.
Okrem výhod, ktoré vlastníctvo samostatného kotla prináša, však treba pamätať aj na trocha zložitejšiu réžiu: o všetky komplikácie, údržbu, opravy či dodatočné investície sa musí v plnej výške postarať majiteľ. Na druhej strane sa však i na to možno pozerať pozitívne – pri takomto stave vecí sa bude zaiste správať nielen zodpovednejšie, ale zároveň bude myslieť i na to, aby mu celú úsporu „nezožrali“ takéto nie nevyhnutné položky. Pri zodpovednom zaobchádzaní nie je namieste ani obava, že by bolo potrebné kotol opravovať každú druhú sezónu.
Vzhľadom na to, že nie všetci bývame v rovnakých podmienkach a každý zároveň preferuje niečo iné, stojí za to podrobnejšie sa pozrieť i na rôzne spôsoby vykurovania a na druhy kotlov, ktoré k tomu budeme potrebovať.
Kotol na tuhé palivo
Tento spôsob vykurovania sa dnes už považuje za zastaralý najmä pre množstvo nie práve čistej práce, ktorú si vyžaduje. Aj keď je však už takmer ojedinelý, vždy bude pre istú časť ľudí, napríklad na samotách, najprijateľnejším variantom zabezpečenia tepla.
Plynový kotol
Na tento „klasický“ typ sa stále spolieha mnoho užívateľov; ide o kúrenie pomocou radiátorov, na ktoré je väčšina ľudí stále zvyknutá. Tento spôsob vykurovania je spoľahlivý a úsporný, kotol za normálnych okolností vydrží dlho. Používatelia sa ho ťažko zbavujú najmä preto, že výmena celej sústavy je finančne náročná, preto často i pri jeho pokazení kúpia radšej ďalší plynový, ako by ho mali vymeniť napríklad za kondenzačný. Existuje už v mnohých moderných vyhotoveniach s rôznymi programami, z ktorých si používateľ vyberá podľa vlastných špecifických potrieb.
Kondenzačný kotol
Tento typ sa štandardne používa spolu s podlahovým kúrením, aj keď je možné k nemu uspôsobiť aj staršie vyhrievacie sústavy v prípade, že sa majiteľ rozhodne zbaviť plynového kotla. Podľa mnohých odborných názorov využíva energiu efektívnejšie, rôznia sa však názory na skutočnosť, či je vhodný vždy a za každých okolností. Rozdiel medzi klasickým a kondenzačným kotlom je (okrem vyššej ceny) vo fakte, že kým klasický odvádza spaliny do komína bez ďalšieho využitia, kondenzačný ho pomocou výmenníka využíva na vytvorenie ďalšieho tepla. Spaliny sa znova ochladia na istý bod, vodná para, ktorá sa v nich nachádza, kondenzuje a „slúži“ znova.
Podlahové kúrenie, s ktorým býva najčastejšie kombinovaný, zasa umožňuje rovnomernejšie rozloženie tepla, vďaka čomu „neťahá“ od podlahy, ako sa môže stávať pri klasickom kúrení (použitím termokeramického náteru ClimateCoating ThermoPlus by sme tento pocit „chladu od podlahy“ čiastočne eliminovali = rovnomerné rozloženie tepla v miestnosti). Takto sa dá i ušetriť, keďže logicky spotrebujeme menej tepla na to, aby sme sa v miestnosti cítili príjemne. Vyhriata podlaha spraví i sama osebe lepšiu službu, ako iba vyhriaty vzduch.
Umiestnenie kotla
S touto otázkou sa nepomerne jednoduchšie „vyrovnávajú“ majitelia rodinných domov, keďže tam nebýva problém s malou samostatnou miestnosťou či pivničným kútom, kde je možné umiestniť ho tak, aby nekazil estetický vzhľad chodieb a izieb. Treba však zároveň dodať, že moderné kotly sú už navrhované tak, že vďaka peknému dizajnu ich možno umiestniť aj na viditeľnom mieste. Rozmery kotlov sa už tiež upravili, sú omnoho menšie a celkovo majú nielen elegantnejší, ale aj praktickejší tvar.
Bezpečnosť
V tomto smere je nevyhnutné dodržiavať isté logické bezpečnostné pravidlá: pri vyberaní umiestnenia kotla je potrebné myslieť na to, aby v blízkosti neboli horľavé materiály a prívod vody. Tiež je potrebné ho nechať pravidelne skontrolovať odborníkom; neodborné zásahy ho môžu nielen znehodnotiť, ale predstavujú i vážne bezpečnostné riziko. Tiež je dobré myslieť na kontrolu a údržbu ešte počas teplejších mesiacov, aby sa nestalo, že vypovie službu v polovici zimy.
Napokon tiež netreba zabudnúť na fakt, že od hlavného uzáveru plynu preberá zodpovednosť za stav rozvodov vlastník alebo správca; povinnosť kontrolovať rozvody je pre bytové domy daná zákonom, pre rodinné domy odporúčaná, avšak v tejto oblasti vyššia opatrnosť rozhodne nie je na škodu, rovnako ako aj kontroly spotrebičov, ako sporák či rôzne ohrievače, za ktoré už zodpovedá výlučne ich majiteľ. Pravidlo čo najvyššej opatrnosti tu teda platí dvojnásobne.
