Zlé zateplenie môže znížiť životnosť panelákov
4 min čítania
Architekt Martin Uhrík hovorí, že zlé zateplenie môže znížiť životnosť bytovky. Stačí, aby sa do múrov cez praskliny fasády alebo cez poškodenú fasádu dostala voda a tie sa môžu vďaka vlhkosti podstatne oslabiť.
Redaktorka SME Lucia Tkáčiková vyspovedala architekta z ateliéru 4×4 Martina Uhríka. Téma sa týkala farebného prevedenia fasád v Ružinove, no prišlo aj na otázky životnosti zateplenia.
Koľko rokov asi vydržia dnešné farebné fasády zateplených domov?
„Nikto to nechce povedať, no oficiálna životnosť je dvadsať rokov. Závisí to od druhu zateplenia, ak nemá hrúbku aspoň desať centimetrov, je to problém. Preto vznikol nový systém, zatepliť zateplené. Ide o životnosť povrchovej farby nie celého systému. Peniaze totiž potrebujú firmy točiť.“
Keď zateplia už zateplenú a porušenú fasádu, nezhorší to ešte stav domu a životnosť panelákov?
„Je to asi stavebná fyzika, malo by sa to zlepšiť. Dôležité je, aby medzi vrstvy nevnikala voda.“
Bratislava zatepľuje vo veľkom. Používa sa v meste dobrý materiál?
„Súvisí to najmä s cenou. Niektorí robia s minerálnou vatou, niektorí s polystyrénom, no aj polystyrén má rôzne kvality. Dôležité je dodržať pri práci hrúbku materiálu, 15 centimetrov je ideálne. Okrem toho sa musí dodržať technologický postup, aby bol dom úplne utesnený. Farba sa preto musí obnovovať každých dvadsať rokov, lebo keď vzniknú vo fasáde trhlinky, dostane sa do vnútra voda a začne to plesnivieť, čo je nebezpečné.“
Nakoľko zatepľovanie zvýši životnosť panelákov?
„To je nebezpečná otázka. Zlé zatepľovanie ju môže znížiť. Keď sa podeň dostane voda, tak to môže preniknúť do konštrukcií a hrdzavieť.“
Ako to ľudia zistia?
„Dom začne praskať.“
Boli také prípady v Bratislave?
„Myslím, že veľmi nie. No vypuklejšie je to na vysokých panelákoch, ktoré sú v Petržalke, tam sú vidno popraskané panely, ktoré lepia, a to je na pováženie, lebo v Petržalke je zlé podložie. No a celková životnosť panelákov? Projektované sú asi na osemdesiat rokov, ale môže to byť aj oveľa menej, a to je problém. Aj o tom by mala komunita susedov diskutovať, no túto tému asi žiadny politik neotvorí. Obyvatelia by sa mali nad tým zamyslieť, vlastnia pozemok pod panelákom, no keď začne dom praskať, tak ich vysťahujú, lebo pôjde o ohrozenie života.“
Zatiaľ sa to nedeje?
„Zatiaľ to stále nie je tých 80 rokov, no už sa blížime.“
Po revolúcii sa hovorilo o masívnom vysťahovávaní ľudí z panelákov, v Bratislave k tomu neprišlo.
„V Nemecku to vidieť. Východné Nemecko sa vyľudňuje a ľudia z panelákov odchádzajú do rodinných domov. Existuje tam sídlisko s veľkosťou polovice Ružinova, kde je asi každý tretí dom skoro prázdny a niekde aj celá bytovka. Využívajú tam drvičku panelákov. A keď panelák rozdrvia, začne tam rásť zeleň. Niektoré paneláky sú potom akoby osamotené až v lese (smiech). U nás nie je vysťahovávanie v takej miere možné, ľudia nemajú toľko peňazí.“
Farebné sú sídliská. No čo zatepľovanie centra Bratislavy, je možné aj to?
„Je tam pamiatková zóna, kde sa musia ku každému okienku vyjadriť pamiatkari. Zateplenie zmení charakter domu, Pri panelákoch to tak neprekáža ako pri staršej budove.“
Existuje nejaký spôsob ako zatepliť pamiatku alebo historickú budovu?
„Je to obrovský problém, zateplením prichádza mesto o genius loci, lebo omietky sa stanú rovnaké, domy stratia proporcie. No Hrad asi zatepľovať nebudeme (smiech). Existujú špeciálne omietky, majú však veľmi nízky tepelný odpor. Potom sa dá ešte zatepľovať zvnútra, len to je technologicky náročnejšie. Situácia bude ešte komplikovanejšia, lebo Európska únia sa snaží, aby v roku 2020 všetky novopostavené a aj zrekonštruované budovy boli v pasívnom štandarde, čiže aby to boli domy s nulovou spotrebou. V Nemecku teraz skúmajú rôzne nové materiály.“
Toľko rozhovor s architektom Martinom Uhríkom. Ja by som sa ale ešte rád na chvíľku zastavil a spomenul 2 moderné riešenia, ktoré vybočujú zo starých “polystyrénových koľají”.
Rozhovor poskytol: Mgr. art. Martin Uhrík, PhD.
Polystyrén a minerálna vata nie sú jediné zatepľovacie systémy. Na trh vstupuje ďalší hráč – omietkový zatepľovací systém, ktorý sa vyznačuje dlhou životnosťou. Omietkový zatepľovací systém ISOTEX tvorí zatepľovacia omietka ISOTEX s termokeramickým náterom ClimateCoating (výrobca SICC GmbH, Nemecko). Názor českého architekta (Akad. arch. Et Ing. arch. Petr David, aut. Arch.) na tento zatepľovací a odvlhčovací omietkový systém ISOTEX si môžete prečítať v ďalšom článku.
Rovnako aj problém so zateplením historických budov sa dá riešiť. A to aj napriek tomu, že fasáda historických budov je členitá a nemôžeme ju len tak obiť polystyrénom alebo minerálnou vatou. Existujú však termokeramické náterové hmoty, ktoré dokonale chránia fasádu historických budov (termokeramický náter ClimateCoating History), znižujú riziko tvorby trhlín na fasáde, zabraňujú prenikaniu vody do podkladu a navyše dokážu znížiť náklady na kúrenie a klimatizáciu.
